Visual LightBox Gallery generated by VisualLightBox.com

01 pocity 02 zdravím 03 budúcnosť 04 hľadanie 05 rybolov 06 uhol pohľadu 07 prúdenie energie 08 buď tu 09 lesk lásky 10 ide sa lietať 11 sladký domov 12 prerábka 13 čierna energia 14 príbeh vianočnej ozdoby 15 dielo tieňa 16 balzam na dušu 17 kufrík 18 chodím po svete 19 od dievčatka k slečne 20 život ako pierko 21 svetlo a tieň 22 deravý dáždnik 23 zamknuté dvere 24 prísaha 25 láska v tele 26 túžim 27 maličká je 28 mliečny dar 29 úvaha o živote 30 to myslia vážne 31 stratený význam 32 pavučina 33 odkaz pre anjela 34 ĺudská bezočivosť 35 premena 36 schody vo vodopáde 37 nevidíš 38 možno 39 bublina 40 po rokoch 41 chlpatá radosť 42 starý strom 43 domov spomienok 44 cencúle 45 kde bolo, tam bolo 46 kolotoč života 47 privítanie 48 zrodenie gallery flash lightboxby VisualLightBox.com v5.9
 
 

 

ČO PRINÁŠA ŽIVOT

    Všetko sa začína pocitom. Pocity nám dávajú signál k počatiu. A rodí  sa život, krásny, nevinný, jedinečný. Dieťa dvíha ruku na  pozdrav. Malé ako batôžtek, tak zraniteľné. 

    Chceme, aby budúcnosť bola rýchla a dieťatko sa naučilo kráčať po obrovskej zemi. Ak sa naučí chodiť, túžime po iných jeho pokrokoch. Dieťa rastie. Začína navštevovať materské zariadenia a tu sa značne život dieťaťa mení. Odlúčenie od mamky, s ktorou dieťatko trávilo celé dni. Odrazu tu maminka nie je a dieťa zmára bezmocnosť, ale našťastie je tam niekto, kto ich pohladí, utrie stekajúcu slzičku, naučí ho nové riekanky, pesničky a dieťa sa čoskoro adaptuje. 

    Na víkend sa každý teší. Niekto ide do ZOO, iný do kina, či divadla. Ale taká rybačka, má tiež niečo do seba. Hoci som nikdy na rybačke nebola, súdim to iba zo spokojných pohľadov rybárov.  

 „Energia prúdi, z človeka na ľudí“.

    Bozkom  sa energia šíri neuveriteľnou rýchlosťou. Nastáva vážne rozhodnutie, kúpa okrúhlych prstienkov a spoločná cesta životom. Ide sa lietať. A už sa vznášame a hľadáme si miesto pre lásku. Bývanie je potrené vylepšiť podľa našej predstavy a to nám spáli množstvo energie. Zalievame kávu, aby sme mohli pracovať na diele. Práca má finále, prichádzajú Vianoce, všetko sa ligoce, nádhera.

    Prichádza jar a s ňou do našich okien nakukuje čoraz viac svetla z nebies. Tiene sa množia, cítime sa inak. Jarná únava nás chce premôcť, začíname športovať, aby sme ja jej vyhli. Tešíme sa z každého kvetu, ktorý nám podaruje niekto, kto nás má skutočne rád.

Človeka živí práca a tak sa ide hľadať, aby život bol ľahší a krajší.

„Životom ľahkým ako vrece pier,

držať v pravej ruke mier

a ľavou hladiť detskú hlávku

 naveky“.

    Ak sa máme čím chváliť, môžeme pokojne vyjsť z tieňa do svetla a nebáť sa dažďových kvapiek padajúcich z deravého dáždnika. Musíme byť sami sebou a nezľaknúť sa ani zamknutých dverí. Správny kľúč sa našiel a odrazu všetko plynie ako sen.

    Práca je istá, dieťatko sa počalo, radosť sa množí počtom dní. Sny blúdia mysľou sem a tam, tam a tam, tam a sem, ak po niečom túžime. Túžba sa plní, dieťa sa rodí s malým telíčkom hodvábnym. Drobček čaká na mliečko, len z neho rastie, ako sloha básne, ako každý príbeh načatý.

„Rodina je jediné, čo platonický život robí skutočným“.

    Nevadí nám nič, len nás často  udivujú zvláštne veci, dejúce sa pred našimi zreničkami a ušami. Niekedy sa význam stratí a niet ho. Deň plynie a s ním aj jeho návrat. Rodina nás drží nad vodou, život nám dáva šancu prežiť. S ňou sa nikdy nezapletieme do pavúkovho majstrovského diela. A k tomu našťastie máme aj svojich anjelov, ktorým vďačíme za mnoho.

„...ľudia ti dokážu závidieť aj pavučinu...“.

Závisť, či bezočivosť je v dnešnej dobe zmodernizovaná formou pretvárky.

„Ľudská bezočivosť

nepozná hranicu,

sadne si aj

na očnú zrenicu“.

    Zlé činy nie sú bez viny. V živote nastane zlom, ak človek ostane v ňom sám. Sám so svojimi snami a nesplnenými predstavami.  Musí si dávať poriadny pozor na schody, najmä vo vodopáde, lebo sú veľmi, veľmi nebezpečné...

Ak predsa si nedáme pozor, letíme. Trápime sa kvôli slze stekajúcej po líci.

„Možno stačí utrieť slzu,

možno musíš celú tvár,

možno musíš prežiť zimu

a počkať na krásnu jar“.

Hlavne, ak život nie je prázdny ako bublina, ktorá sa rozplynie dychom vetra.

Čas letí ako čajka, my lietame s ňou.

    Prichádza staroba a s ňou všetko súvisiace. Človek zmúdrie, pozná minulosť, prítomnosť, budúcnosť predpovedá. Teší sa z maličkostí, aj zo zvieratká na rukách. Napokon predpoveď sa napĺňa a človek odchádza ďaleko od nás. 

 „Ubolený strom narieka.

Dožil sa na staré roky

nevďaky.

 Jak máličko stačí,

pohonnú hmotu,

čo zapne pílu,

a je po ňom o chvíľu“.

Ešteže spomienky neodídu v diaľ, spomienky na nebohého a navždy nami ľúbeného človeka.

„Spomienka je prítomná, hoci minulá je“.

Smútok, slzy, žiaľ...

...cencúle dušu hrejú pomenej...chladia. Minulosť máme uloženú v hlavách a v srdciach.

A život sa točí ako kolotoč.

„Raz sme vysoko, raz nízko, ale stále sme tu“.

My odídeme, prídu po nás iní, omnoho mladší.

Starý rok si podá ruku s novým. Iné  životy píšu nový príbeh, ktorý je nášmu tak podobný.

Rodí sa človek.

„Prišiel na svet  

celkom nahý,

bol tak krásne

uplakaný.

V tamtom svete

bol tak sám,

tu je lepšie

ako tam“.                                             

                                                                                                                                                                              D´Ela, máj 2012